Fóliovník alebo skleník je najlepším miestom na pestovanie paradajok v slovenskom podnebí. Kryté pestovanie chráni rastliny pred dažďom, vetrom a chladom a vy získate skoršiu a bohatú úrodu. Aké odrody sú vhodné na pestovanie pod krytím a ako bojovať proti chorobám? Poradíme vám.
Obsah:
- Pestovanie paradajok pod krytmi – výhody a nevýhody
- Choroby a škodcovia paradajok pestovaných pod krytmi
- Najlepšie odrody paradajok na pestovanie pod krytmi – odolné voči chorobám a škodcom
- Ako obmedziť choroby a škodcov paradajok pestovaných pod krytmi?
Pestovanie paradajok pod krytmi – klady a zápory
Paradajky sú teplomilné zeleniny, citlivé na mrazy a vlhkosť. Pestovanie pod krytmi umožňuje vytvoriť pre ne podmienky blízke ideálnym. V skleníku alebo fóliovníku je možné regulovať teplotu, vlhkosť a prístup svetla, čo má pozitívny vplyv na zdravie rastlín a kvalitu plodov.
Jednou z hlavných výhod je predĺženie sezóny. Sadenice pod krytmi možno presádzať už koncom apríla alebo začiatkom mája, bez čakania na posledné mrazy. Prvé plody dozrievajú začiatkom júla — na otvorenom poli na ne treba čakať aspoň o niekoľko týždňov dlhšie. Kryty tiež obmedzujú kontakt rastlín s dažďom, čo znižuje riziko napadnutia hnilobou zemiakovou, najnebezpečnejšou chorobou paradajok.
Pestovanie paradajok pod krytmi má však aj svoje nevýhody. Budete sa musieť sami starať o pravidelné zavlažovanie, pretože rastliny nedostávajú zrážky. Problémom je aj vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá podporuje rozvoj hubových chorôb, ako je sivá hniloba alebo falošná múčnatka. Preto je nevyhnutné pravidelné vetranie tunela alebo skleníka.
Choroby a škodcovia paradajok pestovaných pod krytmi
Hoci kryty chránia pred mnohými hrozbami, mikroklíma v skleníkoch a tuneloch napomáha vzniku iných problémov ako pri pestovaní na voľnom priestranstve. Vysoká teplota a vlhkosť sú ideálnymi podmienkami pre huby a škodcov.
Sivá hniloba, spôsobená hubou Botrytis cinerea, je jednou z najvážnejších hrozieb pri pestovaní pod krytmi. Rozvíja sa pri teplote 14–15 °C a pri vlhkosti nad 95 %. Na listoch a stonkách sa objavujú šedozelené škvrny pokryté charakteristickým chumáčovitým povlakom a plody mäknú a hnijú. Najlepšou ochranou je udržiavanie nízkej vlhkosti vzduchu a pravidelné vetranie.
Hnedá škvrnitosť listov, spôsobená hubou Cladosporium fulvum, sa vyskytuje takmer výlučne pri tomto type pestovania. Napomáha jej teplota 20–25 °C a vlhký vzduch.
Na hornej strane listov sa objavujú žlté škvrny a na spodnej strane olivovo-hnedý povlak. Huby môžu prezimovať na konštrukčných prvkoch tunela, preto je vhodné po sezóne dezinfikovať celú konštrukciu.
Múčnatka pravá paradajok — je ďalšia choroba typická pre skleníkové pestovanie. Prejavuje sa bielym, múčnatým povlakom na listoch, ktorý postupne pokrýva celú rastlinu. Šíri sa bleskovo — vývojový cyklus huby trvá iba 4–5 dní.
Medzi škodcami vyskytujúcimi sa v tuneloch sa najčastejšie vyskytujú vošky, pavúkovce a skleníkové molice. Vošky sa živia listami a výhonkami, oslabujú rastliny a prenášajú vírusy. Pavúkovce sa rozmnožujú v suchom a horúcom vzduchu, čo spôsobuje zožltnutie a vysychanie listov. Molice skleníkové – jeden z najnebezpečnejších škodcov v skleníkových kultúrach: ich larvy vysávajú miazgu z listov a medovica, ktorú vylučujú, podporuje rozvoj plesní.
Stále väčšou hrozbou pre skleníkové plodiny sú aj vírusy, najmä vírus hnedých nerovností na plodoch paradajok (ToBRFV). Proti vírusom neexistujú chemické prostriedky, preto sa ochrana zakladá na prevencii — dezinfekcii náradia, používaní zdravých sadeníc a výbere odolných odrôd.
Najlepšie odrody paradajok na pestovanie pod krytmi – odolné voči chorobám a škodcom
Výber odrody – jeden z najdôležitejších krokov pri plánovaní pestovania.
Medzi veľkoplodolými malinovými paradajkami sa osobitne odporúčajú odrody „Honey Moon” F1 a „Tomimaru Muchoo” F1. „Honey Moon“ sa teší veľkej obľube medzi záhradkármi — je cenená pre vysokú odolnosť voči plesni paradajok a sladkú chuť plodov. Vyžaduje však hnojenie vápnom, aby sa zabránilo hnilobe vrcholu. „Tomimaru Muchoo“ je štandardom v profesionálnom skleníkovom pestovaní – poskytuje chutné plody a dobre znáša zimné podmienky.
Z novších odrôd vyniká „Kornati” F1 od šľachtiteľskej spoločnosti Enza Zaden. Vyznačuje sa širokým spektrom odolnosti, vrátane odolnosti voči vírusu ToBRFV. Plody majú guľatý, mierne sploštený tvar a nie sú náchylné na suchú hnilobu ani spálenie slnkom.
Medzi koktejlovými a cherry paradajkami sa osvedčili odrody „Sungold“ F1 a „Odat“ F1. „Sungold“ je skorá odroda: prvé plody sa objavujú už 55–65 dní po vysadení sadeníc.
„Odat“ dáva mierne podlhovasté, tmavooranžové plody so sladkou chuťou a rovnomerným dozrievaním. Obe odrody sa vyznačujú dobrou odolnosťou – „Sungold“ je odolný najmä voči fuzárií a verticílii, zatiaľ čo „Odat“ si dobre poradí v menej priaznivých podmienkach.
Ak hľadáte univerzálnu odrodu, ktorá sa osvedčí tak v skleníkoch, ako aj na voľnom poli, venujte pozornosť „Baron“ F1 — úrodnej, skoroplodnej odrode, odolnej voči chorobám. Na pestovanie v tuneloch sa odporúča aj „Pelikan“ F1, ktorý dobre rodí aj pri nižšej intenzite svetla.
Ako obmedziť choroby a škodcov paradajok pestovaných pod krytmi?
Skleník alebo tunel pravidelne vetrajte, najmä v teplých dňoch. Snažte sa udržiavať vlhkosť vzduchu pod 65–70 % — nad touto hranicou prudko stúpa riziko plesňových chorôb.
Zalievajte paradajky priamo pri koreňoch a vyhnite sa zmáčaniu listov. Dodržujte primerané vzdialenosti medzi rastlinami (50–60 cm v riadku, 70–100 cm medzi riadkami), aby ste zabezpečili cirkuláciu vzduchu. Odstráňte spodné listy, ktoré sa dotýkajú zeme, a pravidelne kontrolujte rastliny – čím skôr si všimnete príznaky choroby, tým ľahšie ju budete môcť potlačiť.
Po každej sezóne dezinfikujte pôdu, náradie a konštrukčné prvky. V boji proti škodcom získava čoraz väčšiu popularitu zavádzanie užitočných organizmov – napríklad skleníková muška, ktorá parazituje na larvách molice. Využívajte tiež striedanie plodín a nezasádzajte paradajky na tom istom mieste najmenej 3–4 roky.