Japonský pieris je ker, pri ktorom nikto neprejde bez povšimnutia. Vždyzelené, meniacie farbu listy a kvety pripomínajúce malé lekno sú neuveriteľne krásnou ozdobou záhrady. Je to skvelá náhrada za populárny rozárium. Čo má japonský pieris rád a ako ho pestovať? Tu je niekoľko praktických rád.
Obsah:
- Japonský pieris (Pieris japonica) – konkurent rododendronu
- Najkrajšie odrody japonského pierisu pre malé aj veľké záhrady
- Ako pestovať japonský pieris?
Japonský pieris (Pieris japonica) – konkurent rododendronu
Japonský pieris (Pieris japonica) je, rovnako ako rododendron, kyselinomilný ker. V záhradách pri domoch sa však stretávame s ním oveľa menej často ako s obľúbenými rododendronmi. Škoda, pretože je nemenej očarujúci počas jarného kvitnutia a dekoratívny po celý rok vďaka vždyzeleným listom, ktoré menia farbu v závislosti od ročného obdobia.
Tento ker, patriaci do čeľade vresovcovitých (Ericaceae), sa v prírode vyskytuje v horských lesoch Japonska, kde dosahuje výšku až 4 m. V slovenských klimatických podmienkach dosahuje menej impozantné rozmery – v závislosti od odrody a podmienok pestovania zvyčajne dorastá do výšky 50–200 cm. Vyznačuje sa pomalým rastom a má kompaktný, často guľatý alebo kríkovitý habitus.
Lesklé, striedavo usporiadané a celoročne zachované listy japonského pierisu majú kopijovitý tvar a dĺžku 3–8 cm. U väčšiny odrôd sú na jar červené alebo hnedasté a v priebehu sezóny zelenajú. Dodatočnou ozdobou starších kríkov je odlupujúca sa kôra na výhonkoch.
Kedy kvitne japonský pieris? Na jar, skôr ako rododendron, už od konca marca – začiatku apríla. Bohaté a mimoriadne krásne kvitnutie trvá mnoho týždňov – často až do konca mája. Jemné kvety, zoskupené do voľných, previsnutých metiel, vyzerajú ako malé lekno alebo konvalinky. Majú jemnú a príjemnú vôňu. V závislosti od odrody môžu byť biele, krémové, ružové alebo červené.
Najkrajšie odrody japonského pierisu pre malé aj veľké záhrady
V škôlkach a záhradných centrách možno nájsť množstvo atraktívnych odrôd japonského pierisu. Od seba sa líšia predovšetkým výškou, farbou jarných výhonkov, sfarbením kvetov a mrazuvzdornosťou. Rozmanitosť odrôd je taká veľká, že si každý, aj ten najnáročnejší záhradník, nájde pre seba ideálnu variantu. Nezáleží na tom, či má veľký alebo malý pozemok.
Ktoré odrody japonského pierisu sú najkrajšie?
- „Chaconne“ — dosahuje výšku okolo 100 cm a kvitne bielymi kvetmi.
- „Cupido“ — ďalšia kompaktná odroda, ktorá dorastá do výšky 100 cm. Má krémové kvety a hnedočervené mladé výhonky.
- „Mountain Fire“ – dosahuje výšku okolo 120–150 cm. Jeho listy sú na jar jasne červené a v lete tmavozelené. Bohato sa pokryje bielymi kvetmi.
- „Polar Passion“ – vyznačuje sa kvetmi tmavo ružovej farby. Zvyčajne dosahuje 80–100 cm.
- „Little Hearth“ — táto zakrpatená odroda dosahuje výšku najviac 50 cm. Na jar ju zdobia ružové výhonky a biele kvety, zatiaľ čo počas zvyšku roka tmavozelené listy so svetlým okrajom.
Ako pestovať japonský pieris?
Japonský pieris má podobné požiadavky ako ružový záhon. Rovnako ako ruža má rád polotienisté kútiky záhrady a kyslú pôdu, ktorá zostáva neustále mierne vlhká. Ak mu zabezpečíme vhodné podmienky, pomôžeme mu správne rásť a dlho efektívne kvitnúť. Pestovanie japonského pierisu bude jednoduchšie, ak nezabudnete na nasledujúce odporúčania.
- Pôda — musí byť dobre odvodnená, bohatá na humus, obsahujúca veľa živín a neustále mierne vlhká, pričom kyslá (pH okolo 5,0).
- Poloha – japonské pierisy sa najlepšie cítia na pokojných, čiastočne zatienených a pred vetrom chránených miestach.
- Zalievanie – malo by byť dostatočne časté, aby pôda v mieste rastu kríka zostávala neustále mierne vlhká. Na zalievanie by sa mala používať mäkká, odstátá voda, napríklad dažďová. Voda priamo z vodovodu nie je vhodná.
- Hnojenie – táto rastlina nevyžaduje hojné ani časté hnojenie. Stačí ju pohnojiť raz na jar, napríklad kyslou kompostovou zmesou alebo viaczložkovým hnojivom pre kyselinomilné rastliny.
- Mulčovanie — chráni korene kríka, aj pred suchom. Ako mulč môžete použiť rašelinu, borovicovú kôru, šišky alebo ihličie.
- Strihanie — nie je povinné. Ak chcete, môžete na jar z kríka odstrániť slabé, premrznuté a poškodené výhonky.
Pestovanie japonského pyrusa sa najlepšie darí v teplých regiónoch krajiny. Aby krík prežil zimu, je potrebné ho zakryť agrovláknom alebo slamou. Je vždyzelený, rovnako ako rododendron, preto počas zimného oteplenia vyžaduje polievanie.